Korfu: Hotel Golden Sands a Agios Georgios

Pohľad na západ slnka v Agios Georgios. Nenechaj sa zmiasť krásnym záberom. Ag. Georgios nie je v skutočnosti žiadnym Anse Royale na Seychelloch.

Vjazd do hotela Golden Sands.

Hotel s rodinnou atmosférou. Na recepcii možno stretnúť recepčnú oblečenú ako zo záhradky. Na „dress code” si tu nepotrpia a preto si treba dávať pozor, komu pri odchode z hotela zveruješ kľúče od izby.

Pohľad smerom na východ z izby číslo 208 umiestnenej na najvyššom druhom podlaží. Po ľavej strane sa nachádza veľmi pekná dedinka Argirades.

Ak sa zahráš na Spidermana, dostaneš sa aj k takémuto výhľadu na západnú stranu, zo strechy hotela. Západne orientované balkóny poskytujú krajší výhľad na dedinku Ag. Georgios, ale večer sa budeš „tešiť” z prehriateho balkóna.

Nočná fotografia: bazén, lehátka, bar, jedáleň a samotný hotel.

Taniere sú tradične miniatúrne. Základom každých raňajok je chlieb, bábovka, vajíčko, syr, saláma, paradajka, lekvár, maslo, med a cereálie. Nápoje sú najslabšou stránkou pre naštartovanie dňa. Káva klasicky automatová, čaj chutí ako 6x prevarená kôra stromu a oranžová malinovka je presladená (pán Košťál by to vystihol tradičnou vetou: „šak je to sladké jak hovno z nutrie”).

Pre deti je pripravené veľmi pekné ihrisko vedľa jedálne a baru. Za ním sa nachádza tenisové ihrisko pre tých, ktorí chcú na tropickej letnej dovolenke chytiť infarkt pri behaní za loptičkou.

Chlórový kúpeľ. Za ním sa nachádza aj zmenšená verzia pre deti.

Za „pamätihodnosťami” netreba chodiť moc ďaleko. Jedna sa nachádza pred hotelom.

Pohľad na pláž pri hoteli Golden Sands. Do mora by tu liezol iba skutočný masochista.

Približne 10 minút na východ od hotela sa nachádza Alex Beach. Zatiaľ.

Silná nočná búrka a následný príliv zrovnal zo zemnou časť piesočnatej pláže. Šaňovi ostal už len jeden rad lehátiek a oči pre plač. Ryžovanie na turistoch nie je bezodné.

Väčšia a krajšia Alex Beach v roku 2007.

Ku Grécku patria aj donuts. Presladené suché šišky v košíku sa vždy podarí rýchlo predať, či ich ponúka za euro alebo dve. Ceny sú určované zrejme podľa cien cukru na svetových trhoch.

Rozsiahla piesočnatá pláž je vzdialená približne 25 minút od hotela. V jej okolí sa nenachádzajú reštaurácie ani obchody.

Dekorácia v záhradke.

Domáci uniká so svojim štvornohým miláčikom pri nohách na motorke pred blížiacim sa dažďom. V septembri sa na ostrove môžeš dočkať aj príležitostných búrok a následného prílivu a veľkých vĺn.

V celom letovisku sa nachádza veľa strapatých psov...

...i mačiek. Nemnožia sa tak rýchlo ako naši slovenský paraziti poberajúci dávky, ale aj napriek tomu je ich viac ako by sa patrilo.

Čím dlhší názov, tým viac super market.

Iónske more pri západe slnka.

Kostolík s bránou neďaleko hotela.

Najnavštevovanejšia a vždy plná reštaurácia.

Nočné ulice väčšinou zívajú prázdnotou. Ak na niekoho natrafíš, pamätáš si ho zo svojho hotela alebo si ho stretol predchádzajúci deň na tej istej ulici.

Odjazdy preplnených diaľkových spojov z tejto „vzrušujúcej destinácie” do hlavného mesta Kerkyra sú časté ako západy a východy slnka. Ak nestihneš ten predpoludním, druhého sa dočkáš najskôr poobede. Hromadná doprava sa tak podobá na tú, ktorú máme na Slovensku.

Pobavia aj miestne značenia. Dopravný odborník Jozef Drahovský by po návšteve ostrova nestíhal písať články na svojom blogu. Na Korfu našťastie chýbajú naši súdruhovia „pomáhať a chrániť” a tak jedna stopka hore-dole nehrá žiadnu rolu.

Davová psychóza na gréckom letisku v Kerkyre. Slováci radi skočia na reklamu o dobrých cenách v „Duty free” obchodoch a oplieskavajú posledné vreckové na počkanie. Najviac ma dorazila cena stredne veľkej bagety so syrom a šunkou, ktorá vychádzala na závratných 5€.

Jedna z posledných možností ako dovolenkárom rozmlátiť batožinu :)

Posledný záber z lietadla na hlavné mesto ostrova Korfu.