Jeseň v Malých Karpatoch

Chladnejšie a pochmúrne ráno. Bratislava ponorená do hmly.

Viditeľnosť bola do 15 metrov - bez dioptrických okuliarov aj menej. Chodníky na bratislavskej Kolibe boli ľudoprázdne. Vládol tu kľud a ticho. Konečne. Toto miesto patrí medzi najnavštevovanejšie časti aj vďaka príjazdu pre pseudo-turistov na autách a bufetom.

Po ceste na Železnú studničku hmla opadávala. V noci tu niekto narobil poriadny bordel. Lístie bolo takmer všade.

Zapršané a prírodou opečiatkované lístie. Dopad prvých slnečných lúčov zvýrazňuje všetky farby.

V lesoparku je mnoho zaujímavých detailov na fotenie. Stačí sem tam odbočiť z chodníka a vydať sa naprieč lesom.

Aj staré padnuté stromy majú svoje čaro. Kde nedopadne slnko, pomôže externý blesk.

Vzorkovník farieb babieho leta.

Listy deravé ako ementál.

Fotenie listov je najlepšie v protisvetle.

Príroda môže poslúžiť aj na fotenie ťažkej techniky.

Slimáka som fotil pomocou externého blesku, aby som zámerne stmavil pozadie. Ostal z toho trochu škuľavý.

Konšpiračné teórie o UFO v leskoparku môžu začať.

Les pri Marianke pripomína skôr vojnovú zónu.

Les nad Peknou cestou v Rači má tiež svoje čaro... duplom ked sa trošku dofotošopuje.

Čiernobiela fotografia pridáva na dramatičnosti.