Čiernobiela spomienka na protesty Gorila
Bratislavafoto
Prvý protest Gorila sa konal v piatok 27. januára 2012. Týždeň po akcii sa v médiách a na blogoch neriešilo nič iné, ako skutočné počty účastníkov z Námestia SNP. Odhady sa pohybovali od niekoľkých stoviek ľudí až do 15-tisíc. Aj to najvyššie tipované číslo je približne len 3,7% oficiálnych obyvateľov Bratislavy. Kde bol teda zvyšok (vraj) nespokojných občanov?
Spŕška drahého exotického ovocia, vajíčok a preležanej silvestrovskej pyrotechniky na prezidentský palác. Gašparovič sa vyjadril, že protestanti si pomýlili budovu. Vlastne mal výnimočne pravdu. Prezident je v našej krajine len pre okrasu - veď je to napísané biele na čiernom.
Keď sa klepeš od zimy ako ratlík, sople ti tečú po hľadáčiku zrkadlovky a niekto sa vyberie na demoštráciu v tomto ľahkom outfite.
Súdruhovia na prvý protest neboli pripravení (čiže úplne štandardná aktivita nášho policajného zboru). Zatiaľ, čo niekoľko provokatérov a novinárov zabávalo premrznutého vedúceho, aktívni demonštranti rozoberali kovové zábrany a postupovali vpred ako cunami. Nikde som nevidel bezradnejších policajtov, ako práve tu.
Svet asi nepotrebuje lóve ale zlodeji vo vláde, ich oligarchovia a kamoši mafiáni určite áno. A aj ty ich budeš raz potrebovať viac. Keď budeš splácať hypotéku, živiť deti, platiť dane a úplatky do zdravotného systému.
Vendetta byl toho večera poněkud neklidný... Prvý krát, čo som videl mestského policajta v centre mesta robiť niečo iné ako nasadzovať papuče.
Dav si aspoň potrénoval hod potravín do diaľky a na sklenených dverách vytvoril krásne efekty. Neviem prečo ich nakoniec odstránili. Veď na hrade sú vystavené oveľa špatnejšie umelecké diela.
Keď sa nad tým spätne zamyslím, toto bol asi posledný protest, kde mohli občania zrovnať parlament zo zemou aj s tou malou hŕstkou rytierov.
V poradí druhá demonštrácia z februára mala najvyššiu návštevnosť. Ohňostroj pred Úradom vlády sa vydaril. Nikdy som nevidel lepšie využitie pyrotechniky.
Väčšia časť protestujúcich sa vybrala naspäť do svojich vyhriatych domovov. Tí statnejší a dobre oblečení sa presúvali cez Hodžovo námestie k najobľúbenejšej budove na Slovensku - parlamentu. Na fotografii sa mladík pokúša prehovoriť sympaticky pôsobiaceho policajta, aby sa k pridal k ťaženiu na symbol zradcov. Neúspešne. Polícia v našom prehnitom štáte ide zásadne iba po malých rybách.
Polícia namiesto toho aby rozdávala občanom v treskúcej zime teplý čaj, pripravila si ľadové osvieženie. Môj kolega (fotograf číslo 2) nebol tak predvídavý ako ja a dostal sprchu. Tak som si ho z bezpečnej vzdialenosti nafotil. A že novinári k sebe nie sú kolegiálni.
Niekoľko adolescentov začalo hádzať po policajtoch dlažobné kocky s domnením, že zmenšia policajnú prevahu. Sem tam trafili fotografa, kameramana alebo rovno zostrelili civilistu z vlastných radov. V okamihu, kedy sa začneš báť o svoju drahú fototechniku a hlavu, je potrebné použiť poslednú možnosť - útek.
Na rad prichádzajú ďalšie a ďalšie protesty . Snáď si ani všetky dátumy nepamätám. Každopádne tohto borca s megafónom policajti spacifikovali skôr, ako stihol niečo múdre dopovedať. Trik s odseknutím hlavy funguje. Keby to isté aplikovali aj občania a netrápili sa rozhadzovaním vecí a jedla po verejnom priestranstve.
Drahé banány a chýbajúce vajíčka v regáloch obchodov nahradili lacnejšie hajzláky. Protest pôsobil ako domáca vankúšová vojna . A nielen arzenálom, ale aj osobnosťami, ktoré mali ľudí burcovať.
Tento pán musel byť v triede najlepší nástenkár. Ten cit pre koláže a infografiku je
okúzľujúci. A korupciu by sme zastavili, ale to by museli občania vymeniť demonštráciu za defenestráciu .
Zástupcovia SaS (nie to britské elitné komando) ako jediní prišli zo svojho hniezda lásky na Priemyselnej ulici dole k protestantom - za to majú u mňa jedno veľké bezvýznamné plus, pretože ktovie či by tak urobili aj v prípade, že by vedľa nich nestála celá armáda.
Na väčšine protestoch sa v roli rečníkov na pódiách začali objavovať rôzne individuá s paradoxnými myšlienkami alebo cieľmi. Od senilných dôchodcov, ktorí zabudli dokončovať svoje vety, až po rôzne politické strany s vlastnými záujmami (99% - občiansky hlas a pod.). Aj keď chcel dať organizátor slovo každému, pôsobilo to poriadne tragikomicky. Na niektorých som sa musel len pousmiať, za iných som sa hanbil až sa mi čočka objektívu zahmlievala.
Záber mi pripomenul animovanú nemeckú rozprávku „Starká, prosím ťa, príď”. Táto prišla, ale zaskočil ju skorumpovaný policajný štát. Na Ficove MDŽ už pozvaná asi nebude.
Niektorí jedinci si myslia, že politické a ekonomické problémy v krajine vyrieši najbližšie stojaci policajt. Chlapec ale dostáva za iniciatívu včeličku.
Iba protest proti skorumpovaným politikom a hokejová medaila vie Slovákov na chvíľu stmeliť. Ale naozaj iba na chvíľu! V momente keď si ľudia posadajú naspäť za sociálne siete, pomenia si profilovky, lajknú niekoľko článkov a ponadávajú si pri televíznych novinách, tak je opäť všetko v rovnakej prdeli ako pred tým.