Vianočné trhy 2013 v Bratislave opäť pre nenáročných
Bratislava, Staré mestoKultúrne podujatieHodnotenie
December 2013 - Vianočné trhy sú vždy príjemným spestrením a miestom, kde sa dá s priateľmi či rodinou načerpať vianočná atmosféra, natlačiť sa nezdravým vyprážaným jedlom a pripiť sa teplým alkoholom pod vysvieteným stromčekom. Z pohľadu náročnejšieho návštevníka alebo zahraničného turistu by som bratislavské trhy nezaraďoval medzi príliš atraktívne podujatia a už vôbec nie ako gastronomické orgie. Niektorí apatickí predavači v stánkoch odrážajúci samo-nasieraciu slovenskú povahu, chýbajúci jednotný vizuál stánkov, stále malý priestor pre prezentáciu ľudovej tvorby, pochybná kvalita punču, vareného vína a hlavne neriešenie problému s namol ožratými bezdomovcami a zlodejmi kradnúcimi všetko, čo nie je priviazané lodnou reťazou. To všetko sú negatíva, ktoré vrhajú zlé svetlo na najnavštevovanejšie vianočné trhy na Slovensku.Rozprávkový výhľad zo Starej radnice na 80 mikro stánkov a tlačenicu ľudí. Priemerné ceny prenájmu za jeden deň vychádzali na Hlavnom námestí na závratných 550 €. Pre porovnanie, v Paríži, na lukratívnom Avenue des Champs-Élysées je cena do 300 €.
Bratislava mala v Starom meste dva veľké vianočné stromčeky s veľmi chudobne pôsobiacou výzdobou. Trochu farieb by rozhodne nezaškodilo.
Mimo Hlavného, Hviezdoslavovho a Hodžovho námestia mesto šetrilo na vianočnej výzdobe ako mohlo. Pred Primaciálnym palácom sa zmohli len na akési štyri levitujúce svietiace kondómy. Michalská brána bola ponorená do tmy a Bratislavský hrad opäť nevyužil svoj potenciál. Mestských policajtov by tu človek tiež hľadal ťažko. Mali predsa plné ruky práce s nasadzovaním papúč.
Nebyť historickej vianočnej električky (ktorá premávala veľmi zriedkavo), by v niektorých častiach Starého mesta nebolo ani poznať, že prichádzajú Vianoce.
Prevedenie a umiestnenie ľadovej plochy pod stromčekom je tak trochu znásilnené a celé klzisko s kovovou konštrukciou a fádnym osvetlením pôsobí gýčovo. Rakúski susedia ponúkajú podobnú atrakciu s názvom Viedenský ľadový sen s rozlohou 7 tisíc metrov štvorcových priamo pred mestskou radnicou. Okrem vysokého vstupného je lepšie takmer všetko.
Strieborný muž sa stal konkurenciou Čumila aj pred Vianocami. Škoda, že turisti si ho na fotografiách budú pamätať aj s tým ohavným výkladom banky, ktorý pripomína väznicu. Ešteže sa v zime stmieva tak skoro...
Našlo sa malé promile predajcov so zaujímavou hand-made ponukou. Predražený prenájom sa ihneď odzrkadľuje na cene. Niektorí šikovnejší obchodníci tento cenový boj zvládali nákupom čínskych, poľských a iných veľmi „kvalitných” tovarov. Objavil som napríklad sviečky značky F&F, ktoré má v ponuke aj neďaleké Tesco na Kamennom námestí. Samozrejme, lacnejšie.
Zatiaľčo vianočný stromček bol oblečený do nevýrazných modrých svetielok, výzdoba stánkov to poriadne roztočila a niektoré pôsobili ako americké kasína v Las Vegas, prípadne ako verejné domy.
Nechýbali perverzné lízatká (asi pre deti), cukrovinky s vysokohorskou prirážkou a svietiace nápisy v anglickom jazyku, ktoré sa hodia maximálne tak do staničného bufetu v 4 cenovej.
Nájsť teplý nealkoholický nápoj bol celkom problém. Zrejme sa rýchlejšie bohatne na chľaste. Pri týchto cenách mini-stánkov je to logický krok.
V úvode som spomínal apatických predavačov. Niektorí sa tvárili, akoby ich po sviatkoch čakal transport na Gulag. Mne tento prístup pripomína ťažký návrat do detstva - čas socialistických Priorov, kde bol na prvom mieste štátny majetok a nie spokojnosť zákazníka. Aj keď je práca na trhoch bezpochyby veľmi náročná, trochu úsmevu by nebolo na škodu.
Pečené prasiatko spestrilo trhy. Ale len vizuálne. Jedno z lacnejších druhov mäsa opäť kvalitne nadcenené a presolené. Pre opakovanie tohto gurmánskeho zážitku by som musel byť vášnivým milovníkom soľných jaskýň.
Vyrobiť si doma cigánsku je pomerne rýchle a lacné. Hlavne v takých množstvách mäsa v akých ich predáva väčšina predajcov. V neďalekej nemenovanej hamburgárni na Michalskej dostanem za tú istú cenu 3x lepší gurmánsky zážitok.
Mäso síce trčí zo žemle, ale „vyklepané” je do bezvedomia. Hneď som si spomenul na jeden dobrý vtip. Vieš aký je to ruský hamburger? Medzi dva lístky na žemľu, vložíš jeden lístok na mäso.
Ja mám zafixované, že cukrová vata je súčasťou kúpalísk, kolotočov a jarmokov. Odteraz si vždy spomeniem aj na vianočné trhy v centre Bratislavy.
Občianske združenie Bratislavský okrášľovací spolok prispel k predvianočnej atmosfére svojimi Stredovekými trhmi na hradbách pri katedrále sv. Martina len počas troch dní. Dobrovoľné vstupné išlo na obnovu bratislavských hradieb. Škoda, že sa tento zabudnutý priestor hľadal tak ťažko.
Stredoveké oblečenie, dobová hudba, zbrane a zbroj, remeslá, darčekové predmety, stredoveká kuchyňa, pečenie barana, súboje a vystúpenia. Všetko čo na vianočných trhoch chýbalo, zorganizovalo zopár dobrovoľníkov.
Turnaje o najlepšieho rytiera Prešporku. Nešlo o žiadne decentné a nacvičené mávanie zbraňami vo vzduchu. Súboje si vyžiadali niekoľko menších zranení. Určite aj medzi divákmi. Priestoru bolo málo, tlačenica ako v MHD. Na čo máme Bratislavský hrad, nevedno. Zrejme len na stupídne výstavy umeleckých gýčovín.
Ak by chcel niekto zažiť lepšiu kvalitu servisu, jedla a nápojov, mal by zájsť na Viedenské trhy, ktoré ešte stále v mnohých ohľadoch prekonávajú tie bratislavské. Počas roka odporúčam navštíviť napríklad Stredoveké slávnosti v rakúskom Hainburgu alebo bratislavské vegánske hody .