Karpathos (časť 6.) - Olympos ako klenot ostrova

Olympos bol osídlený v 7.-8. storočí. Ak ťa zaujíma, akého inteligenta napadlo stavať mesto v horách , bolo to práve kvôli nájazdom pirátov a Arabov. Ľudia utekali z pobreží a hľadali útočisko v horských oblastiach. Pôvodne boli domy stavané z kameňov aby splývali s prostredím a nepokúšali agresorov. Dnes majú veselšie farby a dedina pripomína mesto Oia na Santoríne .

Veľmi sa mi páčil prepracovaný marketing. Okná do kuchyne Drosia Restaurant Cafe a sympatická babička v kroji varí mieste dezerty. A ešte zapózuje s úsmevom do objektívu - skoro ako dovolenky na Slovensku, že? ;)

Ďalší rodinný podnik - Taverna Olympos . V uliciach Olymposu uvidíš pracovať prevažne ženy. Najstaršia kuchárka šúľa miestne makkarounes . A bez rukavíc - to by bolo v našich podmienkach pokút od hygienikov.

Zatiaľ čo manželka stavila na cestovinové Makkarounes, ja som si objednal tanier zo všetkých miestnych špecialít . Výživová hodnota je určite výborná ale okrem toho, že vizuálne pôsobilo ako natrávené žrádlo od psa, nepochutil som si . Na záver sme dostali prípitok na účet podniku a tak som sa spokojne presunul na prieskum obchodov.

Niektoré obchody sú zariadené a vyzdobené naozaj vkusne a je zjavné, že je za tým ženská ruka. Množstvo suvenírov tu vychádzalo cenovo výhodnejšie ako v Pigadii a iných letoviskách na ostrove. Ak si chceš odniesť z Karpathosu niečo hmotné, je príležitosť oplieskať vreckové.

Niektoré textilné produkty sú miestne hand-made, niektoré dovážajú z Kréty a iné sú štandardne zo strojových fabrík. Rozdiel spoznajú iba pokročilí tkáči. Turisti okrem kabeliek, prikrývok, obrusov a záclon, radi nakupujú lokálny med , horský čaj , sušené bylinky ...

... alebo rôzne dekoračné ale aj užitočné výrobky z olivového dreva , ktoré má nádhernú farbu a textúru. Tieto produkty nie sú najlacnejšie a iba ťažko budú z lokálnych stromov.

Miestni si na turizmus zvykli a chovajú sa veľmi priateľsky aj keď zrovna nemáš nákupnú horúčku.

Obuvník J. Prearis je jeden z mála mužov, ktorých som tu počas návštevy videl pracovať alebo predávať. Porozprával nám o svojej vzrušujúcej práci, zaujímavých postupoch i použitých materiáloch. Nezabudol sa posťažovať, že jeho potomkovia nemajú záujem pokračovať v tejto tradícii . Okrem výroby a opravy topánok sa venuje rôznym iným výrobkom z kože. Niektoré kože sú z tunajších zvierat, niektoré materiály dováža až z Kréty.

Vo svojom malom obchode má pracovný kútik . Možno ťa to prekvapí, ale pán Prearis kráča s dobou a má vlastný web „J. Prearis - Traditional shoes”. Okrem know-how sa dostaneš aj k e-shopu. Ceny sú naozaj astronomické. www.traditionalshoes-karpathos.com.gr/more2.php?l=en

Ak som na začiatku písal o pochovaní tradície a atmosféry , tak tu už to postupne prichádza. Notebook i elektrická pokladňa kazí kreatívne zátišie pracovne. Jej dcéra bude kresliť už len cez grafický tablet Wacom.

Pri malom námestí sa nachádza Grécky pravoslávny kostol . Okrem tejto pamätihodnosti tu môžeš objaviť aj veterné mlyny.

V Grécku je „IN” hádzať odpad z útesu a Olympos nie je výnimka. Veď ďalej ako do mora to padnúť i tak nemôže.

Prichádzali sme keď bola obloha poloblačná, v taverne sme obedovali počas šialeného lejaku sprevádzajúceho ohlušújúce hromobitie a odchádzali sme v sprievode vysmiateho oskara. Medzi tým stihlo padnúť jediné elektrické vedenie smerujúce do Olymposu (sme v tom nevinne!) a tak sa väčšina obchodov ponorila do tmy. Nielen počasie je v tejto oblasti nevyspytateľné. Ťažké podmienky miestnych by ťa mali donútiť zamyslieť sa nad tým, aký jednoduchý život doma máme.

Horský Olympos na ostrove Karpathos je miesto, ktoré odporúčam navštíviť. A to skôr, ako ho úplne zvalcuje narastajúci turizmus, atmosféru zabijú moderné technologické vychytávky a tradície predkov nepochová mladá generácia miestnych obyvateľov.

Viac fotografií z výletu je v galérii nižšie.