Unikátny ale vyprahnutý. Recenzia na najznámejší grécky ostrov Santorín

Ostrov je malý. Zo severnej dedinky Oia až k majáku na juhu (najdlhšia vzdialenosť aká sa dá najazdiť) je to iba 25 km. Štvorkolka je ideálna voľba, odvážnejším by som odporučil moped. Doprava je v trojuholníku Oia-Fira-Pyrgos veľmi hustá, cesty sú úzke ako hrdlo pri gastroskopii a s parkovaním je to horšie ako počas pracovných dní v centre akejkoľvek metropoly. Taxi je luxus ako všade. 10 km za 45€ a pod. Za túto sumu môžeš mať auto z požičovne na celý deň.

Autobusová doprava je podobná ako tá u nás. V top sezóne sú busy preplnené, nejazdia presne a na niektorých zastávkach sa nevlezieš už ani do batožinového priestoru. Vždy je trochu väčšia istota nastupovať na prvej zastávke. Tie sú v letoviskách a v hlavnom meste Fira, kde je hlavná stanica (to parkovisko na fotke). Tá spája všetky dôležité miesta na ostrove, preto sa jej pri cestovaní busmi určite nevyhneš. Obdivujem flegmatických vodičov. Nerozhodí ho keď mu stojíš pol metra od hlavy, ležíš mu vo výhľade na palubovke, ani keď mu na ceste prekáža v otočení osobné auto. Pokojne vystúpi, nasadne do odomknutej káry, preparkuje ju o 5 metrov a pokračuje ďalej v jazde. Čo by som dal za takých šoférov u nás ...

Nad miniatúrnou autobusovou stanicou vo Fire a hlavným prístavom sa ešte dá prižmúriť oko. Najväčší zážitok zažiješ až na letisku. To nie je dimenzovaný ani na taký počet letov, aké má to bratislavské (čiže štyri lety denne). Ak by som mal terminál k niečomu prirovnať, tak je to ako šesť východniarov v jednej bratislavskej garsónke.

Neznášam grécke „ supermarkety ”. Super nájdeš iba tak v ich názve a Lidl ma preto príjemne prekvapil. Ponukou i cenou. Nachádza sa pri hlavnej ceste 2 km južne od mesta Fira. Pre milovníkov cukru a priberania odporúčam najlepšiu pekáreň na ostrove s názvom Santa Irini Bakery . Nájdeš ju na pravoboku pri vjazde do letoviska Perissa .

Prehistorické múzeum v južnej časti mesta Fira stojí za veľmi krátku návštevu. O to väčšie sú tu ale archeologické predmety - nálezy patriace k jednej z najväčších regionálnych civilizácií prehistorického sveta. Niektoré zdobené artefakty sú staré aj 3600 rokov (Zdena Studenková si určite pamätá). Ak by sa 1600 rokov pred Kristom k slovu nedostala zničujúca sopečná udalosť, pravdepodobne by tu dnes turistov obsluhovali roboti s AI a vo vzduchu by lietali vznášadlá.

Ancient Thira je ten druhý vysoký kopec vedľa Profitis Illias (vľavo). Na jeho vrchole sú vykopávky mesta a výhľad na najväčšie letoviská - Kamari a Perissa . Dostať sa sem dá po úzkej serpentínke aj autom. Podobných vykopávok je na gréckych ostrovoch do bludu a ak nie si fanda rozhádzaných kameňov, môžeš to celé oželieť a ísť sa radšej okúpať.

Santorín nie je topka medzi ostrovmi, na ktoré sa oplatí cestovať iba kvôli hrátkam pri mori. Najväčšie strediská na to určené nesú názvy Kamari (na fotke) a Perissa . Práve tú druhú som ofrflal v samostatnej recenzii . Sú weby, ktoré tieto pláže a strediská prirovnávajú k pôvabným, krásnym a nezabudnuteľným. Je to iba reklama.

Všetci fotia krásne farebné domčeky a romantické biele kostolíky s modrými strechami. Ale aj takáto je realita , ktorú nikto nechce zverejňovať. Dedinka Imerovigli je na špici tohto nelichotivého rebríčka. Zbúrané alebo rozostavané stavby kde sa pohneš. Oia ani Pyrgos samozrejme nezaostáva. Fira je zase prešpikovaná elektrickými káblami vo vzduchu.

Čo vlastne čakať od ostrova, ktorý 1600 rokov pred Kristom zrovnala so zemou najsilnejšia sopečná erupcia , potom veľké zemetrasenie , teraz ho ničia dôsledky turizmu a vodu tu nájdeš len vo fľašiach, cisternách a bazénoch zbohatlíkov.

Najlepší výhľad na ostrov a okolie je z Profitis Illias (Moni Profitou Iliou). Pri dobrej viditeľnosti a minimom promile v krvi si všimneš, že ostrov je škaredý ako noc v Podunajských Biskupiciach. Ak niekto v recenzii napíše, že je to tu úplná nádhera, zrejme bude musieť zmeniť lieky alebo lekára. Žiadny strom a tráva len vo vačkoch anglických turistov. Veľkú časť zaberajú rajčinové plantáže, vinice, domy a cesty. Pešiu turistiku by tu absolvoval len úplný blázon. Vlastne ani nie je kde, lebo všade sú súkromné pozemky a apartmány. Aj napriek tomu je toto miesto najlepšou vyhliadkou na okolie a ak sa inšpiruješ mojim článkom , pokojne si vytvoríš podvečerný dychberúci panoramatický obraz do svojho albumu.

Na čo si spomeniem, keď počujem názov Akrotiri ? Na jednu totálne zdochnutú dedinu a rozľahlé, zastrešené, klimatizované vykopávky . Skoro mi padla sánka. Nenachádzajú sa priamo v meste, ale 400 metrov južne. Vstupné si určite zaslúžia - a to v recenziách z Grécka nepíšem často.

Keď už si zájdeš k vykopávkam Akrotiri, nezabudni na pláž s typickým gréckym názvom - Red Beach . Na ležanie tu v sezóne veľa miesta nebude. Červeno-čierne kamienky sú atraktívne suveníry. Niektoré sa určite nájdu aj v batožine turistov na letisku. Varovné tabule padajúcich kameňov zo skál sú veselo ignorované, pretože zákazy sú tu na to, aby sa porušovali.

Santorín je luxusný ostrov a preto v ňom nachádza útočisko mnohých špekulantov . Ten tmavší chlapík pod slnečníkom (ktorý sa na miestneho podobal iba z leteckých snímkov), si za malý 250 gramový strapec hrozna pýtal 3€. Sprvoti som to tipoval na neznalosť anglických čísloviek alebo úpal.

Na čo je dobré hlavné mesto Fira (Thira)? Na nákupy, gastro zážitky, chlastanie, jazdu na somároch alebo výlet lanovkou zo starého prísavu (na tú si najskôr vystojíš dieru do zeme). Sadnúť si do baru či reštaurácie vo Fire je podobne drahé ako si sadnúť do baru či reštaurácie v centre Bratislavy. Jediná pridaná hodnota je výhľad na more, sopkou zničený ostrov a sedenie na čerstvom vzduchu (ak zrovna vedľa teba niekto nevypaľuje zobák).

Baklava, Musaka, Souvlaki, Spanakopita ale aj (negrécky) kebab z fastfood ov. Ak práve nepotrebuješ vysedávať v reštauráciách, natlačíš sa tu za jazdy za pár drobných. Fira je na tento model stravovania najideálnejšia. Gastroenterológovia sa už tešia na nových pacientov.

Opačná strana lacných fast-foodov sú najčastejšie zdroje jednoduchých sacharidov. Do dvoch malých kopčekov zmrzliny si môžeš hodiť napríklad Lentilky a zacvakať za tento nevídaný gastro zážitok 6€.

Vo Fire som sa v športových teniskách poskladal ako kabela na týchto klzkých kameňoch a tuto slečna sa vyberie ako na promenádu do Auparku.

Je neuveriteľné, ako sa na Santoríne predáva západ slnka . Až som získal dojem, že oranžový oskar jestvuje iba na tomto kúsku planéty a nikde inde.

Tlačenka v dedinke Oia . Taký štandardný nával pri západe slnka počas najväčšej letnej sezóny. Ak cestuješ každý piatok z Bratislavy vlakom, nepríde ti to také frustrujúce.

Inžinieri a lekári z krajín tretieho sveta prišli do EU predávať Čínske pitchoviny. Aké prekvapujúce zistenie.

Kam sa pozrieš, tam je samý somár - skoro ako v našom parlamente. Konkrétne tieto išli rámovať ľudí do úzkych ulíc v dedinke Oia. Ako fotograf to považujem za perfektnú atrakciu, ako otec dieťaťa bezpečnostné riziko a ako človek za tým vidím iba týranie zvierat . A to v momente, keď na vyziabnutom somárovi uvidíš sedieť rozkysnutú stokilovú angličanku v legínach.

Na Santoríne snáď ani neexistuje súkromné ubytko. Kde sa postavíš, tam niekomu čumíš na terasu. Takéto prenájmy na kopci pritom nie sú lacná záležitosť a na zamyslenie stoja aj tie stovky bazénov s dovážanou vodou.

Jediný Pyrgos Kallistis v srdci ostrova má typickú grécku atmosféru. Nechýba pár obchodov s originálnymi suvenírmi v jeho úzkych uličkách. Ponuka sa ale vyčerpá za pár minút. Bez múzea s kostolom ti návšteva nezaberie viac ako 2 hodiny, z toho minimálne hodinu budeš hľadať parkovacie miesto.

Vlichada a Exomitis sú najjužnejšie položené miesta na ostrove. Aj keď sa tu nachádza kúsok pláže, nedokážem pochopiť, ako si v tejto oblasti plnej bordelu a vrakov, môže niekto sadnúť do taverny alebo sa tu ubytovať.

Megalochori je jedno z ďalších polomŕtvych miest. Uvidíš tu jeden zamknutý kostol, prejdeš okolo niekoľkých opustených domov a možno si sadneš do tej jedinej taverny, ktorá sa tu nachádza.

A dosť bolo hejtu. Aká teda bola dovolenka na Santoríne z komplexného pohľadu? Veľmi fajn a s kopou krásnych spomienok a nových poznatkov.

Santorín je malý ostrov , ktorý sa dá celý za relatívne krátky čas prebádať - úplný opak Kréty. Tiež tu neumrieš od nudy po jednom dni (pozdravujem Kalimnos a jemu podobných). Fira, Oia a Pyrgos ti zaberie času koľko len chceš. Všetky tri mestá majú inú atmosféru ráno, na poludnie, pri západe slnka a v neskorších nočných hodinách. Navštíviť ich môžeš viac krát aj vďaka krátkym vzdialenostiam. Autobusová doprava ťa viac naserie ako ti uľahčí život, preto radšej v rozpočte počítaj s autopožičovňou. Nebuď držgroš a priplať si plné poistenie (full insurance). Ak by ťa už ponuka ostrova nezaujala, skús výletné plavby . Malých ostrovov je v blízkom okolí požehnane a hlavne uvidíš Santorín z inej - zaujímavejšej perspektívy. Pláže v Perisse, Kamari a Red beach sú na kúpanie dobré (čiže známka 3) - kto chodí v lete do Chorvátska, sťažovať sa nebude. Poznám v Grécku množstvo horších miest na kúpanie ale aj oveľa atraktívnejších pláží . So stravou na ostrove problém nie je. Takmer v každej väčšej dedine nájdeš pekáreň a supermarket. Vo Fire sú lacné a dobré fastfoody. Počasie je tu veľmi teplé. V mesiacoch júl a august sa tu budeš škvariť ako Mečiar s Ficom v pekle. Tým, že ostrov je vyprahnutý, bez stromov a vody (tú v supermarketoch a bazénoch nepočítam), je to cítiť už v skorších ranných hodinách. Až tu pochopíš, prečo sú všetky domy natreté bielou farbou.

Napriek spomenutým pozitívam by som sa na Santorín druhý krát určite nevrátil. Veď existuje ešte toľko iných a zaujímavejších lokalít na dovolenkovanie.